Candomblé – je výraz označujúci Afro-Brazilské náboženstvo, ktoré má pôvod v západoafrických kmeňoch. Je to súhrnné označenie pre širokú škálu rituálov a mytológie, prenesených do Brazílie africkými otrokmi. Rovnakými cestami vývoja sa uberali aj ďalšie náboženstvá ako Macumba a Umbanda, ale nikdy nedosiahli takú popularitu. Náboženstvo Candomblé má pomerne rozsiahlu minulosť a zložitý vývoj. Portugalci začali obchod s otrokmi v roku 1538. Väčšina otrokov pochádzala z oblastí Yoruba a Dahomey, ktoré zodpovedajú dnešnej juhozápadnej Nigérii, Beninu a Togu. Otroci boli privážaní do Brazílského štátu Bahia, do mesta Salvador (dnes Sao Salvador, hlavné mesto Bahie). Candomblé je dodnes najviac rozšírené v týchto miestach. V týchto dobách bolo v Bahii viac otrokov ako slobodných ľudí (dodnes má 75% obyvateľstva Bahie africké korene). Napriek tomu Portugalci poskytovali otrokom viac slobody ako ostatní európski otrokári. Otroci vo voľnom čase mohli robiť čokoľvek. Táto skutočnosť umožnila rozvoj Candomblé a ďalších odkazov afrických kultúr. Otroci sa združovali do menších skupín a každá skupina mala svoje odchýlky v praktizovaní Candomblé. Pravdepodobne najkontroverznejšia odnož, Candomblé de Caboclo, prijala zvyky pôvodného indiánskeho obyvateľstva a do svojich rituálov zaradila aj alkohol a tabak (bežne v Candomblé zakázané). Niektoré skupiny, nazývané Terreiros, uprednostňovali určitých Orixás pred ostatnými a mali odchýlky v zameraní kúziel a rituálov. V roku 1741 začala masová christianizácia brazílského obyvateľstva (dodnes viac ako 90% obyvateľov). Rovnako ako niektoré kultúry v stredoveku brazílčania nekonvertovali k cirkvi, ale spojili svoje pôvodné vyznanie s novým náboženstvom. Katolícky svätí boli postavení na úroveň Orixás a spolu uctievaní. Výsledkom tohoto spojenia je napríklad Umbanda. Umbanda uctieva Orixás aj svätých, všetkým prideľuje zvláštne schopnosti či vplyvy. Vyznáva tiež dobro a zlo, nebo a peklo (Candomblé tieto aspekty neprijalo). Sloboda Candomblé prišla po zrušení otroctva, nie však na dlho. Pri ničení prejavov afro-brazílskej kultúry sa stalo terčom vlády a udržovalo sa tajne tak ako Capoeira.

AXÉ – tento termín je často používaný capoeristami na celom svete k úprimnému pozdravu. Ujal sa aj u nás, aj keď málokto vie, čo to znamená. Podľa Candomblé je vesmír nasýtený nehmotnou duchovnou energiou – Axé. Axé je vo všetkých hmotných veciach. Môže byť vyžarovaná, kumulovaná aj odčerpávaná. Najvyššia forma Axé, čistá energia, pochádza zo stvoriteľa nazývaného Olorun. Stvoriteľ sa nestará o veci pozemské. Druhým stupňom sú Orixás, služobníci stvoriteľa a zdroje axé, duchovia ovládajúci náš svet. Spojenie s Orixás zaisťujú nižší duchovia zvaný Eguns. Egun má nižšie sily ako Orixá, pretože je viac hmotný. Vďaka tomu má formu “klasického” ducha a pri rituáloch je možné ho rozoznať. Každý Orixá má svojich vlastných Eguns, ktorí mu slúžia. Jednotliví Orixás majú svoje charakteristické schopnosti a ovládajú odlišné prírodné sily. Každý vyznávač Candomblé má svojho Orixá, ktorého najviac uctieva, tento Orixá je jeho patrónom. Jednotliví Orixás majú vlastné rituály pre privolanie ich pozornosti, priazne a vplyvu. Pre Orixás sú tiež špecifické pokrmy a nápoje, ktoré sa používajú pred rituálom a obete počas rituálu.

Orixás – EXU, OXALA , ODUDUWA, NANA, OMOLU, OXUMARE, YEMANJA, OGUM, XANGO, IANSA, OBA, OXUM, OXOSSI, LOGUM EDE, OSSAIN,…….viac informácii na www.tranceform.org/pazgeia/cndmbEN.htm…….a ich vyobrazenie nájdete na geocities.yahoo.com.br/ogumxoroque/index_orixa.html alebo au.geocities.com/belytaruiva/.

OXUMARE – je najmladší a najobľúbenejší NANA-in syn, OMULU-ov brat. Je veľmi stará, biela entita (preto máme biele oblečenie). Zúčastnil sa na stvorení sveta obkrútením sa okolo Zeme, zoskupovaním hmoty a tvarovaním Sveta. Podporuje Vesmír, kontroluje hviezdy a oceán a dáva ich do pohybu. Obtočením sa okolo Zeme vytvaroval doliny a rieky. Je obrovský had, ktorý je zakusnutý do svojho chvosta, reprezentujúci pokračovanie pohybu a jeho plynulosť. Patrí mu had, a preto sa v Candomblé had nezabíja. Jeho esenciou je pohyb, plodnosť, pokračovanie života. Bola mu zverená komunikácia medzi nebom a zemou. Berie vodu z oceánov do nebies, aby sa mohol vytvoriť dážď – je dúha, veľký farebný had. Zaručuje komunikáciu medzi nadprirodzenou prírodou, predkami a ľuďmi. Jeho farbou je svetlo zelená a všetky farby dúhy. Jeho dňom je utorok. Patria mu najbohatšie lesy, zakorenené na pevnine, drahé kamene a koraly nachádzajúce sa na dne oceánov.
Psychologický typ detí OXUMARE : Fyzicky je tenký s výbornými rysmi. Je dynamický, inteligentný, zvedavý a ironický. Má rád reči, rád sa predvádza, je občas výstredný, excentrický, extravagantný a zábavný. Ak je bohatý ochraňuje a podporuje mladé talenty. Nie je drsný ani hrubý, ale jemný a civilizovaný, ale jeho klebety môžu byť nebezpečné. Má perfektnú intuíciu a je “chytrý prorok”.

Materiály boli preložené z www.capoeira.cz, so súhlasom Mariana, za čo mu ďakujem.

Rixao

(Sorrisa)
Capoeiru považujem za životný štýl. Je to bojový tanec, hudba, spev, spôsob myslenia, brazílska kultúra…
treba ju jednoducho vyskúšať a zažiť, čo ti môže dať…

O capoeire som sa dozvedela z dokumentárneho filmu o Brazílii a zapáčila sa mi na prvý pohľad
capoeiristi, pláže, slnko, samba? čo viac treba…

(Rixao)
Malo by ku nám chodiť viacej žien, pretože by to motivovalo naše tri capoeiristky, aby viacej na sebe pracovali. V mužskom kolektíve sa podľa mňa cítia v menšine a neprejavujú naplno svoje schopnosti. Ženská konkurencia by im neuškodila.

Začal som s capoeirou, lebo sa mi naskytla jedinečná možnosť. Myslím, že mesto ako sú Košice, by malo mať zastúpenie vo svete capoeiry. Capoeira pre mňa znamená všetko.

(Miloš)
Capoeira ma zaujala svojím odlišným pôvodom a kultúrou tak vzdialenou od tých, s ktorými som sa dovtedy stretol. Postupne som spoznal niektoré pohyby a neskôr prišli skúsenosti s brazílskou hudbou a kultúrou. Snažím sa ju pochopiť a naučiť.

Dievčatá alebo ak chcete ženy, nie sú v histórii capoeiry zastúpené dlho. Vnášajú do nej nový rozmer. Ak ich bude viac, bude to pre nás určite veľké plus.

(VVV)
Pre mňa znamená capoeira alternatívu ku ázijským bojovým umeniam hlavne preto, že nepodmieňuje úspech v cvičení duchovnému osvieteniu alebo takému čomusi, stačí byť otvorený novým ľuďom a ich capoeire a v podstate sa vžiť do rytmu a vnímať partnera. S capoeirou som začal práve preto.

Ženy podľa mňa inak vnímajú vonkajšie podnety, a práve to ich robí výnimočnými v klube, kde prevládajú muži a ak sa to naučia použiť vo svoj prospech, verím, že prinesú do klubu nový rozmer, pre nás inou cestou neobjaviteľný.

(Marcel)
Najprv ma bavil break-dance, ale keď som videl capoeiru, vedel som, čo chcem robiť, ale nevedel som sa k tomu dostať. Keď prišla príležitosť, tak som s ňou začal. Je to pre mňa tanec, bojové umenie, hudba, kultúra, nový svet, ktorý som chcel a chcem spoznávať.

Ženy by mali chodiť na capoeiru preto, aby bola dodržaná harmónia.

(Viktor S.)
Prečo som začal? -Pozval ma Rišo. Čo pre mňa znamená capoeira? – hodnoty, ktoré uznáva iná kultúra.

Prečo viac žien? – Capoeira je bojový šport a nie mlátenie sa hlava nehlava. V Capoeire sú muži rovní ženám. Tu sa nerozlišuje silný od slabšieho. A nejde tu ani tak o fyzickú silu, ako o krásu pohybov a schopnosti vytvárať a prepájať nové pohyby, techniky?.

(Ricardo)
No, pre mňa znamená v prvom rade možnosť odlišnosti a individuality. Vieš, v iných bojových umeniach ide len o to zničiť niekoho, zmlátiť ho ? Ale capoeira je iná. Je exotická, osobitná a krásna. Ten, s kým ?bojuješ? nie je nepriateľ, ale ?spoluhráč?. Okrem toho je jediný druh fyzického pohybu (okrem sexu), ktorý mám chuť vykonávať, aj keď už vôbec nevládzem.

Čo ja viem, mám taký pocit, že sa u nás vytvorila partia, nie iba ľudia, čo spolu trénujú, ale sú aj priatelia. Preto by bolo fajn mať v klube adekvátne množstvo žien, aby sme nevyzerali ako dajaký gay-klub. A potom, ak pôjdeme na sústredenie do Chorvátska (alebo inde), bolo by pekné mať tam nejakú nežnú spoločnosť

(Anonym)
Pre mňa znamená iný život. Dáva mi iný pohľad na svet, ciele, ktoré by som chcel dosiahnuť. Je to kultúra, šport, hudba.

Motivácia, majú iné pohyby, vnímanie. Vnášajú do capoeiry krásu, pohodu, veža zaujímavých vecí.

(Anonym)
Capoeira pre mňa znamená veža, v tejto chvíli je to pre mňa to najpodstatnejšie. Beriem to ako niečo nové, zábavné, skvelé. Začal som lebo som chcel spoznať kultúru Brazílie ? tam je to niečo ako kung-fu pre Čínu. Milujem capoeiru?

(Tommik)
OK, pred troma rokmi som mal vážne zranenie kolena a musel som ukončiť svoje súťažné pôsobenie v jude. Asi po pol roku rehabilitácie som sa pokúšal obnoviť aktívnu činnosť, ale nešlo to. Tak som začal trénovať deti. To už však nie je ono. Potreboval som niečo, čo by ma napĺňalo. No a posledné leto, keď som surfoval po internete, našiel som túto stránku. Napísal som Rišovi e-mail a ten ma pozval na tréning. Spočiatku som capoeiru bral ako druh akrobacie spojený s bojovým umením. No Aus mi ukázal, čo capoeira naozaj je. Pochopil som, že hudba a spev sú neoddeliteľnou súčasťou capoeiry. Počas rody dokážem zabudnúť na svoje problémy a tešiť sa z pohybu.

Zamýšľal som sa nad tým, prečo je u nás tak málo žien. Myslím, že ženy sú menej ambiciózne a väčšinou nevedia čo chcú. Vravím, že to platí väčšinou. To bude pravdepodobne dôvod, prečo sa už na tréningoch ukázalo viac ako desať dievčat a poctivo trénuje len jedna. Skôr vnímajú, čo všetko by sa museli naučiť a to, že by sa pravdepodobne strápnili, než to, čo všetko im to prinesie. V skutočnosti majú ženy väčšie predpoklady ako muži. Sú ohybnejšie, majú väčší zmysel pre rytmus a spievajú krajšie. Ak by si tieto svoje prednosti uvedomovali, myslím, že by sme rozoberali, prečo je na tréningu málo chlapcov a veža dievčat.

(Katka zo Ždiaru nad Hronom)
Tak, prečo som začala? Bolo to asi pred dvoma rokmi, keď bola u nás v ZH akcia “Čarovanie 1″. Tam som prvýkrát videla capoeiru, no vtedy som si ešte neuvedomila, že to je to pravé, čo chcem robiť. Od malička som niečo robila napr. balet, gymnastiku, korčuľovanie, aerobik, tae-bo, ale nikdy to nebolo od srdca. No capoeiru človek buď miluje a robí ju kým môže, alebo sa na ňu časom vykašle. To sa stalo aj u nás. Na začiatku tohto školského roku bol nábor a prišlo takmer 30 ľudí. Okrem nich tam boli asi 10 starší capoeiristi. Teraz nás je dokopy 15, ale to sito stálo za to. Proste, nemám čo dodať, iba toľko, že capoeira znamená pre mňa všetko……..

Viac holiek v rode je super myšlienka, ale myslím si, že sa nikdy nenaplní. Baby sa dosť boja skoro čisto mužského alebo chlapčenského kolektívu. Neviem prečo, ale je to tak. Hanbia sa, majú komplexy atď., aj keď majú naozaj väčšiu šancu naučiť sa capoeiru. Veď o čom je capoeira? O hudbe, tanci a o súhre, nie o nejakých silových skokoch, čo s obľubou predvádzajú muži. Tie nie sú podstatou capoeiry, aj keď ju robia vzrušujúcejšou. Tak babenky, veď na to máte, tak prečo nie?

(Evka z Bratislavy)
Capoeiru robím síce iba necelých šesť mesiacov – v Hamburgu, ale moji známi si myslia, že som sa zbláznila. No keď sa už pre niečo nadchnem, tak to stojí za to! Možno po čase dokážem opísať svoje pocity, no momentálne nenachádzam slov, asi len to, že až teraz som zistila, koľko úžasnej energie sa dokáže sústreďovať v skupine ľudí. Koncom mája odchádzam späť na Slovensko, samozrejme v capoeire pokračujem – v Ba, no verím tomu, že pri odchode tu kúsok zo mňa zostane. Je to hudba, tanec, súhra všetkého čo ku capoeire patrí, ale je to aj priateľstvo.

Čo sa týka nedostatku žien v skupinách, že sa niektoré ženy necítia v mužských kolektívoch dobre, alebo že sa hanbia, k tomu asi veža povedať neviem, nepoznám to, ale každý človek je iný, ja viem len jedno, že som konečne objavila niečo čoho sa len tak ľahko nevzdám, aj keď viem, že od septembra začnem študovať v Nitre, kde sa podľa mojich info capoeira netrénuje, ja už to nejako vymyslím, to som si istá.

(Caroline z Rakúska)
Úloha Capoeiry v mojom živote: Capoeira je rozhovor bez slov.
Rada sa rozprávam bez slov, rada vyjadrujem svoje myšlienky a pocity len pomocou tela. Kladenie otázok, dostávanie odpovedí, žartovanie, naťahovanie sa – a to všetko bez slov.
Capoeira je pre mňa skúsenosť – nielen tanec – viac ako šport – životný pocit.
Pocit, ktorý zdieľam s miliónmi capoeiristov na celom svete, ktorí hovoria tým istým jazykom – CAPOEIRA.

(Selva Reinha de Mato – Filhas de Oxum Capoeira Angola Zahreb)
Capoeira je zrkadlo môjho života, ktoré odráža všetku moju silu a slabosť zo života do hry veľmi ľahkou a zábavnou cestou. ONA je tanec dvoch ľudí prezrádzajúci všetko – lásku, nenávisť, strach, zlobu, našu osobnosť& naše vzťahy. ONA je interakcia, je stále iná, závislá na ich ľuďoch a ich energii. ONA môže byť priateľským tancom. ONA môže byť bojom ega s egom. ONA môže byť zvádzajúcim flirtom.
Capoeira ma konfrontuje s mojim strachom a neistotami rôznymi cestami a robí ich malými a smiešnymi…Pretože ONA ich pretvára do hry a cez hru je jednoduché prijať ich a odpútať sa od nich. A čo zostane potom je Jogo, hra života.
Capoeira nachádza vo mne dieťa, ktoré je hravé, kreatívne, zvedavé, neobáva sa zlyhania, ani slabosti, dieťa ktoré prijíma všetko čo prichádza a učí sa z toho, dieťa ktoré verí, že všetko je možné.
A keď v capoeire je všetko možné, potom v živote tiež.

(Maya z Bratislavy)
Robím Capoeiru už skoro dva roky. Je to niečo úžasné. Nie je len našim pohybom, ale je i pohybom Zeme. Vonia po živote, je dychom Brazílie. Capoeira znamená tanec, tanec znamená pohyb a pohyb znamená život. Nebojme sa skúsiť niečo nové. Ničoho sa netreba obávať, všetkému sa treba snažiť iba porozumieť. I keď všetko nejde, ako by sme si predstavovali, treba to skúšať a skúšať a skúšať, veď obraz na mláke neprezrádza jej hĺbku.

(Radio z Bardejova)
Capoeira je môj štýl. Capoeira je iná ako japonské bojové umenia je voľná a neviazaná. Pri capoeire sa dá zabaviť, pohrať, pobojovať, ale aj si zaspievať či zatancovať. Je to aj riadna makačka, ale to úsilie mi za to určite stojí. Je to proste to čo ma baví a chcem to robiť aj naďalej.

(Mudartes z Bardejova)
Capoeira je umenie, o ktorom sa nemusí ani rozprávať. Ona sa prezentuje sama. Pre mňa znamená úplne veľa. Dáva mi zmysel života. V capoeire sa môžem zahrať s protivníkom a poriadne si môžem vyskúšať moju ohybnosť. Je toho veľa čo by som chcel napísať, ale ako sa dajú moje myšlienky vložiť len do jednej vety. JE TO MOJE VŠETKO.

(Katrinka z Bardejova)
S capoeirou ešte len začínam, ale je to niečo super, ale je to aj riadna drina na začiatku. Človek, ktorý to nevyskúša neuverí našim slovám AXE

(Buffy – Příboř)
Vďaka ľuďom, som si celkom dosť poničila svoj život, aj keď zatiaľ taký krátky (nebudem vysvetľovať prečo sa mi to stalo, ale stalo sa).. nedokázala som si ujasniť väčšinu vecí a ani sa s nimi vyrovnať. Capoeira mi podala pomocnú ruku, ktorú som prijala. A veľmi ma to teší. Nie kvôli pohybu, ale ľuďom a kvôli energii a radosti, ktorá vo vnútri capoeiry panuje. Nemôžem povedať, že by som prijímala aj náboženstvo, ktoré sa k nej viaže? pretože ho nepoznám. .. áno, mohla by som si o tom niečo prečítať a povedať, že verím, ale nebude to pravda, pretože som nič z toho nezažila a človek nemôže byť závislý len na texte. Musí tým žiť. ..a v tom je práve ta krása capoeiry.. aj keď nemáš vyznanie.. tak pokiaľ capoeiru prijmeš.. uchváti Ťa a dodá Ti silu, ktorú potrebuješ. Preto sa tomu pokúsim zostať verná, kvôli energii a ľuďom ? a aby som konečne našla harmóniu, radosť a kľud. A aby som sa neopakovala po iných.. tak musím len súhlasiť so Selva Reinha de Mato. Snáď by som to popísala aj inými slovami, ale zmysel by zostal rovnaký. A prečo je v nej málo dievčat?? To je to individuálne. ..ale ja sama by som ani nepovedala, že málo.. áno.. je väčšie percento mužov, ale myslím, že v poslednej dobe snáď aj ženy pochopili jej zmysel. A začína ich chodiť čím ďalej viac. .. ale sme jeden druh.. a tak by sa to malo brať.. nemalo by sa to deliť na mužov a ženy? v capoeire majú všetci rovnakú možnosť ukázať, čo v sebe máme. Či už sme ? alebo ?. ?..

Sorrisa

P.S. Ak chceš pridať svoj názor pošli ho mailom na rixao@yahoo.com. A nezabudni sa podpísať. Ľudia by sa nemali hanbiť za svoj názor.